Začiatkom 11. storočia sa na strednom Ponitrí začala budovať sieť farských kostolov. V niektorých prípadoch sa iba nadviazalo na staršie kresťanské tradície z čias Veľkej Moravy. Kostol v Krásne je v tomto regióne bezpochyby najstarším farským kostolom popri kostole Panny Márie kráľovnej anjelov v Sádku. Krásňanský farský kostol vznikol v prirodzenom dedinskom prostredí a podľa doterajších výskumov nebol viazaný na žiadnu svetskú fortifikáciu. V súlade so zásadami budovania siete fár v období včasného stredoveku ho postavili v dominantnej (opevnenej) polohe, aby mohol slúžiť pre viacero osád. O starobylosti Krásňanskej farnosti svedčí záznam v Pázmanyho zozname farností, ktoré jestvovali už v 13. storočí, ba podľa niektorých tvrdení, už v 12. storočí. Krásno sa tam uvádza pod menom Széplak.
Ďalšiu zmienku o tejto farnosti možno nájsť až v rokoch 1332 – 1337, keď decimetov uvádza že v Krásne bol duchovným Paulus (Pavol), kňaz Svätého kríža. V roku 1395 sa v listinách spomína farár Štefan z Krásna, „Stephanusplebanus et vicearchidiaconus de Szeplak“. Archeologické výskumy nám však vnášajú viac svetla do počiatkov kostola v Krásne. Faru s kostolom máme v Krásne prvýkrát písomne doloženú v prvej polovici 14. storočia. Stredoveký kostol, ktorý sa nachádzal na vyvýšenine, v lokalite Chríb východne od obce, bezpečne stál už na prelome 11. a 12. storočia. Svedčia o tom nálezy datovaných mincí v hroboch (obolus) okolo kostola.
V roku 1559 sa konala cirkevná vizitácia farnosti, ktorú nariadil ostrihomský arcibiskup Mikuláš Olah. Zo záznamu z vizitácie citujeme: „Krásno patriace pod pánov z Hrušova má postavený kostol zasvätený Povýšeniu Svätého kríža v zachovalom stave. Farárom je mladý kňaz menom Baltazár, pochádzajúci z Chynorian, katolík, neženatý.“ V nasledujúcom roku ostrihomský kanonika nitriansky archidiakon Michal Segedin znovu navštívil Krásno a do zápisnice zaznamenal: „Krásno je pod patronátom zemepána Tomáša Topoľčányho z Topoľčianok. Kostol však nemohol byť vizitovaný pre neprítomnosť farára, ani sa nenašli kľúče, ktoré farár schoval. Pravdepodobne sa kňaz prikláňal k luteránskému učeniu.“ V druhej polovici 16. storočia obsadili tunajšiu faru evanjelici. V roku 1634 znovu prišli do Krásna dvaja katolícki vizitátori, lenže ani im nebol kostol sprístupnený a evanjelici ich odtiaľ vyhnali. V rukách evanjelikov bola Krásnianska fara takmer sto rokov. V rokoch 1664-65 sa rozhodlo, že sa fara prinavrátila do správy katolíkom.
Vizitácia farnosti z roku 1763 o Krásne uvádza, že je to starobylá farnosť patriaca do dištriktu Veľké Topoľčany ležiaca v Nitrianskom archidiakonáte a v Ostrihomskej arcidiecéze. V obci sa nachádza starý farský kostol, je zasvätený Povýšeniu sv. Kríža. Filiálne obce sú Nedanovce, Turčianky a Brodzany. Farárom je Ján Siláček. Nová farská budova bola postavená v rokoch 1790-1792 farárom Andrejom Smetanajom. Ostatné budovy patriace ku fare ako hospodárske objekty boli postavené v roku 1819 s prispením biskupa Jozefa Klucha.
Na konci 18. storočia Krásňanskú farnosť finančne podporovali predovšetkým tunajší zemepáni Keglevičovci, Marcibaniovci, Kvašajovci, Bošaniovci a taktiež zemania z Turčianok, Nedanoviec a Klátovej Novej Vsi ako i šľachtické rodiny z Brodzian. Viacerí z nich finančne podporili aj výstavbu nového farského kostola v Krásne v rokoch 1799-1801. Farnosť Krásno bola v roku 1776 vyčlenená z ostrihomského arcibiskupstva a pričlenená k Nitrianskému biskupstvu. Birmovky v Krásne v rokoch 1788-1801 slávili: nitriansky biskup František XaverFusch, ktorý v roku 1801 posvätil i nový farský kostol. Ďalej to boli biskupi Jozef Wurum, Imrich Paluďaj, Augustín Roškovani, Imrich Bende, Viliám Baťáni, Karol Kmeťko (16. mája 1922). Schematizmus Nitrianskej diecézy z roku 1937 poskytuje tieto údaje: Patrocínium farského kostola v Krásne je zasvätené tajomstvu Povýšenia sv. Kríža. Filiálny kostol v Brodzanoch je zasvätený úcte Všetkých svätých. Na cintoríne v Nedanovciach stojí kaplnka zasvätená úcte Najsvätejšej Trojice. V Turčiankach stál kostol Sv. Ladislava, uhorského kráľa a v rokoch 1332-1337 tam bol farárom istý Mikuláš. Stredoveký kostol v Turčiankach stál v lokalite „Kostolec“ na návrší na juhovýchodnom okraji obce. Našli sa tam základy malého jednoloďového kostola s polvalcovou apsidou. Fara tam musela zaniknúť ešte niekedy v 15. storočí, najneskôr však začiatkom 16. storočia, lebo v súpise fár z roku 1516 ani v Oláhových vizitáciách sa už nespomína. Odvtedy sú Turčianky fíliou Krásna, aj keď predpokladáme, že istú dobu tam dochádzal farár z Klíža, respektíve mnísi z klížskeho opátstva. Zánik kostola v Turčiankach zrejme súvisí so zánikom benediktínskeho kláštora Panny Márie v Klížskom Hradišti. Turčianky boli teda najprv filiálkou Klíža a až v 16. alebo 17. storočí boli pričlenené ku Krásnu. Turčianky majú kaplnku Najsvätejšej Trojice a sv. Štefana kráľa, ktorá bola postavená v roku 1864.
VÝZNAMNÉ DUCHOVNÉ OSOBNOSTI VO FARNOSTI KRÁSNO
V rokoch 1856-1884 tu pôsobil Mikuláš Tiso, narodený v Bytči, ktorý pochádza z Tisovského rodu. Bol profesorom cirkevného práva a cirkevných dejín vo veľkom seminári v Nitre, kde zastával aj funkciu prefekta. Za jeho pôsobenia v roku 1864 bola postavená verejná kaplnka Najsvätejšej Trojice a sv. Štefana kráľa vo filiálke Turčianky, do ktorej zakúpil zvon. V Krásne pokrstil aj dvoch budúcich kňazov, rodákov z farnosti – neskoršieho nitrianskeho kanonika Jozefa Turčeka a farára Štefana Pecára. V roku 1884 odišiel do dôchodku. Zomrel v Krásne vo veku 86 rokov a je pochovaný na miestnom cintoríne v Krásne.
Kanonik Vojtech Stránovský (4.3.1910 Zemianske Šúrovce – 9.7.1977 Krásno). V roku 1935 pôsobil ako kaplán v Považskej Bystrici, od r. 1945 bol správcom farnosti v Ilave. V roku 1937 sa stal tajomníkom Spolku katechétov. V roku 1959 bol zatknutý. Do Krásna prišiel za farára v roku 1960. V roku 1977 bol vymenovaný za sídelného kanonika v Nitre. Je pochovaný na miestnom cintoríne v Krásne.
VÝZNAMNÉ SVETSKÉ OSOBNOSTI FARNOSTI KRÁSNO
K najvýznamnejším osobnostiam patril barón Gregor Friesenhof všestranne vzdelaný človek, zaujímajúci sa o viaceré oblasti vedy a kultúry. Narodil sa v roku 1840 v Petrohrade. Gregor Friesenhof pochádzal z barónskej rodiny, bol synom rakúskeho diplomata a brodzianskeho veľkostatkára Gustáva Vogel-Friesenhofa. Jeho otec bol… z prvého manželstva… vzal si švagrinu ruského básnika A.S.Puškina. Jej sestra manželka slávneho literáta chodila do Brodzian na letný oddych. … Na Krásno sa prisťahoval v roku 1883. Stal sa členom novozaloženej Matice Slovenskej, zaujímal sa o meteorológiu, zakladal hasičské družstva, mal vlastnú tlačiareň, písal články o obrábaní pôdy, písal diela spoločenského a sociologického významu. Zomrel v roku 1913. Je pochovaný v spoločnej rodinnej hrobke na miestnom cintoríne v Krásne.
K ďalším významným osobnostiam patril Anton Budzal (1891 – 1977). Tento mladý učiteľ prišiel na Krásno v roku 1913. Bol veľmi aktívny. Po večeroch doučoval starších ľudí písať i čítať. Venoval sa tiež kultúrnej a osvetovej činnosti. Nacvičoval divadelné predstavenia od slovenských autorov, zakladal a organizoval rôzne náučné krúžky. Začal písať prvú obecnú kroniku. Vtedajšie obecné predstavenstvo mu udelilo čestné občianstvo obce Krásno za 32 rokov jeho plodného pôsobenia.